Blog

Symetrické šifrovanie

Hneď na začiatok by som chcel podotknúť, že šifrovanie nie je to isté ako kódovanie.

Kódovanie je určené na ukladanie informácií do iných foriem, ako napríklad Braillovo písmo, či uloženie do dvojkovej sústavy, Morseovej abecedy a iné.

Šifrovanie sa snaží o zneprístupnenie / znečitateľnenie informácii nepravým osobám/počítačom.

Príklad
Mám hodinu dejepisu a zabudol som že píšeme písomku. Dohodnem sa s kamarátom že mi pošle všetky potrebné roky a storočia na papieriku, no požiadam ho, aby každé číslo zväčšil o dva a napísal odzadu. Napríklad rok 1945 by sme si napísalo ako 7 6 11 3. V prípade že by sa dostala do rúk nesprávnej osobe(pani učiteľke) nebolo by jej jasné o čo ide. A jednotka ako lusk :P viem to z vlastných skúseností. (toto bol príklad symetrického šifrvania)


Symetrické šifrovanie je také šífrovanie, pri ktorom na zašifrovanie resp. dešifrovanie použijeme iba jeden kľúč. V našom vyššie uvedenom príklade bol kľúč šifrovania to, že každé číslo zväčšil o dva a napísal odzadu. Tento šifrovací kľúč musia poznať všetci, ktorí chcú takúto šifrovanú správu prečítať. Samozrejme aj ten, ktorý túto správu píše.

Nevýhoda symetrického šifrovania je taká, že ak sa niekomu dostane do rúk náš kľúč, vie si všetko pekne dešifrovať. (Napr. keby sme mali v našej triede bonzáka). Preto je veľmi dôležité aby sa kľúč neposielal tým istým spojením respektíve tou istou formou ako samotná zašifrovaná informácia.V našom prípade by to znamenalo, že môj kamarát by mi po hodení ťaháku hodil aj to, ako to zašifroval.

Príklad symetrického šifrovania:


Cézarova šifra je jednou z najznámejších spôsobov šifrovania. Princípom tejto šifry je, že každé písmeno správy posunie o n pozícií v abecede. n je z intervalu 1 až m-1, kde m je počet znakov abecedy. Ak nastane situácia, že počas posúvania sa dostaneme až na koniec abecedy pokračujeme znova od začiatku.

Keby sa snažíme prelomiť túto šifru skúšaním, stačí nám m-1 pokusov na dešifrovanie.

Keby našu šifru pozmeníme tak, že písmená neposúvame ale úplne rozhádžeme dostaneme substitučnú šifru a na jej rozlúsknutie skúšaním potrebujeme  4 × 10^26 pokusov. To je ukážka toho, ako môže zavážiť jednoduchosť kľúča na bezpečnosti nášho šifrovania.

Substitučná šifra nahrádza každý znak otvoreného textu iným znakom šifrovaného textu. Aby príjemca získal otvorený text, musí na zašifrovaný text použiť inverznú substitúciu. 

Zdroje:

Ostatné články

(článok bol pôvodne napísaný ako blog na predmete ADS)

Komentáre:
Komentár bol odoslaný
  • Gordon
    Zaujímavo popísaná problematika, na mňa možno príliš jednoduché... ale to je otázka názoru. Chcel by som ťa poprosiť či by nemohol šifrovanie popísať aj troška odbornejšie napríklad ukážkou v nejakom programovacom jazyku, poprípade popísať nejaký zložitejší príklad, pomohlo by mi to pochopiť ako to funguje v praxi, nakoľko nie som programátor (iba rekreačný...). Bol by som ti za to veľmi vďačný (a určite aj ostatný ľudia)....
  • Admin
    Dobrý deň, som veľmi rád, že sa vám článok páčil. Veľmi rád vám v nasledujúcom článku objasním rozdiel medzi šifrovaním a kódovaním a pre lepšie pochopenie uvediem príklady. Čo sa týka moderných metód šifrovania odporúčam vyhľadať si informácie v zdrojoch článku poprípade vyhľadať odbornú literatúru. Ja žiaľ žiadnu na túto tému nevlastním.
  • Obmre
    Veľmi zaujímavý článok. Páčila sa mi jednoduchosť a veľmi mi pomohol priložený príklad zo školy. Samozrejem pomohol aj obrázok. Chcel by som sa opýtať či by nebolo možné popísať aj nejaké iné metódy šifrovania, najlepšie také ktoré sa používajú v súčasnosti. Taktiež by ma zaujímalo čo je to kódovanie.