Blog

Čiarové kódy nám predlžujú život

V nie tak dávnej minulosti som písal blog o symetrickom šifrovaní (Symetrické šifrovanie). Hneď na začiatku som podotkol fakt, že medzi šifrovaním a kódovaním je rozdiel. V tomto blogu by som sa chcel zaoberať práve oblasťou kódovania, presnejšie čiarovnými kódmi. Chcem poukázať na to, že kódovanie môže byť veľmi užitočné aj keď môže často pôsobiť naozaj chaoticky.

Ešte raz si pre úplnosť zopakujeme:

Kódovanie je určené na ukladanie informácií do iných foriem, ako napríklad Braillovo písmo, či uloženie do dvojkovej sústavy, Morseovej abecedy...

Čiarový kód je kód (nečakane) ktorý patrí do oblasti automatickej identifikácie.
-ide o štruktúru z dátamy, teda dátovú štruktúru

Ako to funguje?
Čiarový kód sa skladá z čiernych čiar a bielych medzier rôznej hrúbky (nie nutne iba z čiernych a bielych...ide o najbežnejší). Na čítanie čiarových kódov sa používajú snímače vyžarujúce (väčšinou) červené svetlo. Snímač na tomto zariadení, kontroluje odrazené svetlo, pričom pri dopade svetla na čierne časti čiarového kódu sa značná časť svetla na tomto mieste pohltí. Na základe rozdielov v odraze a šírke jednotlivých častí vie prístroj dekódovať čiarový kód na písmená a čísla. V čiarovom kóde môže byť uložená ľubovolná informácia.


A Barcode Scanner (Photo by Argox)


Otázka znie: Na čo je to vôbec dobré? Kódovať niečo zmysluplné do divnej malej zebry, v ktorej nikto nič neuvidí? Hlavnou odpoveďou sú: presnosť, rýchlosť flexibilita... Niečo čo nám ušetrí čas a nervy.

Poďme si to dokázať na príklade:
Predstavte si, že brigádujete alebo pracujete v ľubovoľnom obchodnom dome. Za úlohu dostanete popísať 3000 štítkov na tovary, pričom tam musíte napísať názov, cenu a pôvod produktu. Aby toho nebolo málo musíte si zapisovať koľko produktov daného typu máte. Jedným slovom pohroma. Tri týždne roboty, 20 vypísaných pier. Je jasné, že by to určite nebolo bez chyby. V prípade, že by ste využili čiarové kódy, zadávanie údajov do prístroja by nebolo tiež krátke avšak skutočná výhoda prichádza až pri pokladni.


Je dokázané, že pri ručnom zadávaní údajov dochádza ku chybe priemerne každý 300tý pokus. Pri použití čiarového kódu a čítačky každý 1 000 000 pokus. Tu je naša presnosť.

Pri ručnom zadávaní by si pokladník vydral prsty a trvalo by mu to naozaj dlho, zatiaľ čo pri použití čiarového kódu len prebehne cez čítačku a hotovo. Predstavte si o čo dlhšie by človek musel čakať v obchode, kým mu nablokujú vianočný nákup. Tu je naša rýchlosť.

Čiarové kódy sa nepoužívajú len v obchodoch ale aj v zdravotníctve, skladoch, kuriérskych službách... Čiarovké kódy nájdete dokonca aj na reklamách, od kedy je rozšírený QR kód. Obrovskou výhodou čiarových kódov je ich Flexibilita.

Táto dátová štruktúra „spolupracuje“ aj s inými dátovými štruktúrami, akými sú napríklad databázy. Pri každom prechode čítačkou sa v databáze zmení počet produktov daného druhu a máme ďalšiu výhodu čiarového kódu a dátových štruktúr celkovo.

Existuje veľmi veľa druhov čiarových kódov a ich využitia... Ale o tom možno na budúce.

Na záver len znova poviem, že aj keď sa to vždy nemusí zdať na prvý pohľad, dátové štruktúry sú super. Šetria nám, čas peniaze a nervy. (Nervozita skracujú život...) Dátové štruktúry nám predlžujú život. :)

Zdroje:

Ostatné články:

(článok bol pôvodne napísaný ako blog na predmete ADS)

Komentáre:
Komentár bol odoslaný